slovacă
Ozvalo sa klopanie na dvere. Trhlo mnou. Stuhla som a nebola schopná vykročiť k dverám. „Kto je tam?“ opýtala som sa razantnejšie, ale odpovede som sa opäť nedočkala. „Škoda, že tie dvere nemajú priezorník a bezpečnostný zámok!“ Podišla som k dverám a otočila kľúčikom – vždy som sa zatvárala, pretože z vonkajšej strany nebola guľa. Cítila som sa tak bezpečnejšie. Otvorila som. „To ti teda trvalo, kým si rozhýbala ten svoj pekný zadok!“ Hľadela som ako vyoraná myš, ba čo viac, akoby ma prešlo tridsať kombajnov po ukončení žatvy. „Ty?“ Nastala obrovská slovná pauza, pretože som sa spamätávala z toho, ako ma našiel. „Čakala si vari niekoho iného?“ suverénne položil otázku a ja som na neho naďalej zízala ako svätý za dedinou. „Ty, ty… Ako si ma našiel? Odkiaľ vieš, kde bývam?“ vyriekla som bez akéhokoľvek nádychu. „To sa budeme rozprávať medzi dverami?“ Nestihol dopovedať a už sa pretlačil popri mne do bytu. Otočila som sa za ním a sledovala, ako vrtí zadkom a vstupuje do obývačky. „Fajn, už vážne dosť. Nemôžem ti povedať, že si dokonalý v každom smere.“ „Nie? A to už prečo?“ „Nuž, aby ti nenapršalo do nosa. Si zazobaný, kus krásneho chlapa, a dokonca aj v posteli vieš robiť zázraky.“ „No vidíš, toto znie lepšie.“ Usmieval sa ako stredoškolák, ktorý akoby po prvýkrát pozval dievča na rande. Polohu ležiaceho strelca zamenil za polohu sediaceho partizána, asi, aby mal na mňa lepší výhľad. „Presne toto som mala na mysli. Vyššie sa tá hlava zdvihnúť nedá?“ doberala som si ho. „Myslíš takto?“ hlavu zaklonil dozadu tak, až som si myslela, že si ju vykrúti. „Ty si blázon, súci na… Bekino oddelenie,“ poznamenala som a zároveň ho zovretou päsťou jemne postrčila do ľavého pleca. „Auu… to bolelo,“ tváril sa zranene. „Hotový herec. Na Broadwayi by ťa brali všetkými dvadsiatimi. Ale ja ti to nezožeriem.“ „Fakt ma to zabolelo,“ zadúšal sa, ale mňa tým len viac rozosmial. Už ma pomaly začínali bolieť lícne kosti od toľkého smiechu. „Veď si samý sval. Tak čo tu vystrájaš? To ja môžem tvrdiť, že som si zlomila zápästie,“ nedala som sa a opäť som ho postrčila. Vtom ma však schytil za ruku, pritiahol k sebe a razom ma otočil tak, že som sa ocitla pod jeho mohutným telom. Zadíval sa mi do očí a s láskyplným pohľadom vyslovil: „Čo na to povieš… ty, ja a milovanie?“
