slovacă
Náš individuálny život je konečný a neopakovateľný, každý beží naostro. Kam smerujeme, o čo nám ide? Prečo by sme sa mali snažiť byť zajtra lepší ako dnes, v čom spočíva hodnota dobrého života, čo pre nás znamená humor, poézia, láska, rodina, čo je šťastie? Rozhodujúce filozofické otázky, nad ktorými sa v knihe Niečo vyššie zamýšľa prof. Ivan Štúr. Kniha je súborom autorových publikovaných i nepublikovaných textov a ako napovedá samotný názov, ide o zbierku esejí, ktorá otvára dvere do tajov a krás našej každodennosti, hĺbavo rozjíma o živote, o zmysle nášho bytia. Odvážne, pravdivo, nekompromisne, a predsa láskavo a chápavo. Práve dnes, keď dokonalosť hmoty hrozí ochudobniť ľudskú dušu, by sme sa mali vydať na cestu za citovou kondíciou, za schopnosťou rozpoznať jedinečnosť snehovej vločky i dojímavú krásu nezištného ľudského činu. Nad nutnosťou udržiavať život sa vznáša niečo vyššie a to je radosť z neho, vedomie priaznivej náhody, že sme boli prizvaní na tuto pozemskú hostinu. Veríme, že kniha naplní čitateľa úprimnosťou, múdrosťou a radosťou zo života, akú v sebe nosil aj samotný autor. O autorovi Profesor Ivan Štúr patril k najvýznamnejším slovenským detským psychológom. Počas svojho života publikoval stovky článkov, vydal niekoľko cenných publikácií, naposledy mu vyšla kniha Zázraky života. Prednášal na Filozofickej fakulte UK, na Univerzite Konštantína v Nitre a viac ako 30 rokov pôsobil na klinike na Bezručovej ul. v Bratislave ako detský psychológ. Nikdy sa neskrýval za tabuľkové diagnózy, nerád zovšeobecňoval. Hlásal láskavý, úprimný a individuálny prístup k deťom. Jeho knihy Dieťa a príroda, Problémy rodiny a školskej výchovy, Ľudské mláďa a viaceré ďalšie zarezonovali u odbornej i laickej verejnosti ako nesmierne dôležitý kľúč k vnímaniu, pochopeniu a prijatiu detskej psychiky. Ivan Štúr sa narodil v roku 1933, v rodine známeho filozofa a prvej profesorky medicíny v Československu. Intelektuálne prostredie, v ktorom vyrastal od začiatku formovalo jeho neskorší pohľad na výchovu. Ako sám zdôrazňoval, netreba veľmi vychovávať, treba pekne žiť, byť dobrým príkladom a dieťa sa pridá. V práci a v tvorbe sa vždy usiloval vnášať život do psychológie, a nie psychológiu do života. Najprv vyštudoval telovýchovu na pedagogickej fakulte v Olomouci, v 60 rokoch ukončil štúdium na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, kde potom aj profesionálne pôsobil. Zlom v jeho živote nastal počas sovietskej okupácie v roku 1968, kedy vyslovil rázny nesúhlas so vstupom Varšavských vojsk do Československa. Pre svoj kontroverzný a politicky neakceptovateľný postoj bol prinútený vzdať sa vysokoškolského miesta. Ivan Štúr zomrel v roku 2015 vo veku 82 rokov, jeho úvahy, vzácne myšlienky však ostávajú stále živé a inšpirujúce. Pochádzal zo známej slovenskej rodiny, bol praprasynovcom Ľudovíta Štúra a sám sa počas svojho života stal nasledovateľom jeho odkazu - hrdým i pokorným poslom dôležitosti vzdelania, úcty k životu, ľudskej cti, lásky a pravdy. Okrem vyššie uvedených kníh napísal Základy diferenciálnej psychológie II, Pediatrická psychológia, Rozhovory o dospievaní, Metamorfózy života, Podoby života, O láske a neláske a tiež vyšli jeho rozhovory s Denisou Guru Doričovou Kto chce žiť, nech sa kýve.
