slovacă
Od vydania knižky Najlepšie vtipy 1 prešlo už pár rokov. Kniha sa vtedy a aj ako opakovaná dotlač tešila vašej pozornosti a som od vydavateľa dostala súhlas k tvorbe druhého, a možno i ďalších dielov. Začala som oduševnene písať. Ibaže prišla jar a na mňa čakali náročné práce v záhrade. Záhradní škriatkovia sa na mňa vykašľali. Nepomohli mi. Takže som na všetko zostala sama – záhrada, varenie, domácnosť. Navyše babička, moja 94-ročná mama – nám zostarla. Takže ma nemal kto dirigovať. Moje vtipy sa sušili a zamrazené čakali v počítači. Prešla náročná jeseň, prežila som aj predvianočný zhon a keď som už-už začala pokračovať v tom vtipkárskom žánri, babičke sa priťažilo a začali sme behať po lekároch. Trvalo to takmer rok. Na „roli dedičnej“ som pracovala usilovne ako včielka. Záhrada bujnela a s ňou ale aj burina, s ktorou som denne tuho bojovala. Oplatilo sa, pretože ovocia i zeleniny boli opäť plné koše. Nakoniec som si konečne vstúpila do svedomia a začala som spriadať „vtipologický“ zábavníček. Ak máte chuť, nech sa páči, zabavte sa a oddýchnite si od svojich záhrad, úradov, nákupných centier a iných hltačov času.
