slovacă
K čitateľovi sa v tejto knihe dostáva krásny príbeh, ktorý tak trochu pripomína Annu zo Zeleného domu. Takú na slovenský spôsob, z malebnej slovenskej dedinky kdesi za horami a za dolami, ako by povedala naša „echtovná“, ľudová rozprávka. Z dedinky, ktorá sa pred niekoľkými desaťročiami možno ani nedala nájsť na mape, ku ktorej viedli krížne cesty zo všetkých strán sveta. V diaľke vláčik, pufkajúci, s drvenými vagónmi. Z neho vystúpilo malé, možno sedemročné dievčatko so strapatými čiernymi vláskami a nezbednými očkami, v ktorých sa skrývala obrovská zvedavosť. No nielen zvedavosť dievčatka, aj jeho srdce bolo obrovské. Všetko sa doňho zmestilo, každá spomienka. Na schody vláčika, po ktorých zišlo dole, na prvý pohľad, ktorý uprelo na krajinu pred sebou, na cestu údolím k bielemu domu s malými oknami, na drevené okenice, na dve ženy, ktoré postávali na dvore pred domom a čakali ho... Dievčatko malo pre ne trefné mená, mladá a stará babka, pretože obidve boli jeho babičky, aj keď jedna skôr prababička. Kdesi v diaľke kaštieľ a za kaštieľom hory, majestátne, krásne, s hmlou nad kopcami, v ktorej sa skrývali duše dávnych predkov. To všetko vytváralo v pamäti dievčatka krásnu mozaiku spomienok, prešpikovanú nárečím, čo každú chvíľu, strávenú v tejto čarovnej dedinke, u mladej a starej babky, robilo výnimočnou. Máme tu slovenskú Annu zo Zeleného domu. Príbeh, ktorý vás od prvej chvíle chytí za srdce.
